Štátna firma na burze. Príbeh, ktorý Slovensko zatiaľ nenapísalo
Pred dvadsiatimi rokmi, 31. mája 2006, vstúpila Österreichische Post AG na Viedenskú burzu. Cena akcie pri IPO bola 19 eur. Dnes sa akcia obchoduje okolo 35 eur a celkový výnos pre akcionárov vrátane dividend za dvadsať rokov presiahol 250 percent.
Na tom však nie je najzaujímavejší samotný výnos. Zaujímavejšie je, čo sa za ten čas stalo s firmou.
Rakúska pošta je dodnes väčšinovo vlastnená štátom. Prostredníctvom holdingu ÖBAG kontroluje rakúska vláda viac ako 52 percent akcií. Firma zostala v rukách štátu a naďalej plní úlohy verejnej služby. Zároveň sa však stala súčasťou prostredia kapitálového trhu.
Verejne obchodovaná spoločnosť pravidelne zverejňuje výsledky, komunikuje s investormi a čelí priebežnému hodnoteniu trhu. Rozhodnutia manažmentu sú viditeľnejšie a výsledky merateľnejšie. Takéto prostredie prirodzene ovplyvňuje spôsob riadenia firmy.
Dôsledky vidno aj priamo na Slovensku. Rakúska pošta vlastní Slovak Parcel Service a Express One. Obe spoločnosti pôsobia na rovnakom trhu ako ich konkurenti, v rovnakej krajine a rovnakom makroekonomickom prostredí. Napriek tomu dlhodobo dosahujú stabilnú ziskovosť.
Za dvadsať rokov prešla Rakúska pošta zásadnou transformáciou. Trh s listovými zásielkami sa zmenšuje naprieč celou Európou, digitalizácia mení spôsob komunikácie a elektronický obchod zvyšuje nároky na logistiku. Firma rozšírila parcelové služby, vstúpila na nové trhy a investovala do rastových segmentov. Dnes pôsobí v desiatich európskych krajinách a prostredníctvom spoločnosti Aras Kargo aj v Turecku. Tržby skupiny v roku 2024 prekročili tri miliardy eur.
Dôležité pritom nie je len to, že firma rástla. Zaujímavý je aj spôsob, akým sa jej podarilo reagovať na zmeny celého odvetvia a prispôsobiť sa novým podmienkam.
Práve tu sa príbeh Rakúskej pošty stáva zaujímavým aj pre strednú Európu.
Dodnes totiž pretrváva predstava, že štátne firmy a kapitálový trh sú nezlučiteľné. Že vstup na burzu znamená predaj majetku, stratu kontroly alebo oslabenie verejnej služby. Rakúska skúsenosť ukazuje inú možnosť.
Štát môže zostať majoritným vlastníkom a zároveň vytvoriť prostredie, ktoré kladie vyššie nároky na transparentnosť, zodpovednosť a výkonnosť. Burza v takom prípade nepredstavuje cieľ sama o sebe. Stáva sa nástrojom lepšieho riadenia.
Rakúsko pritom nie je jediným príkladom. ČEZ v Česku, Telekom Austria či Magyar Telekom ukazujú, že štát môže zostať významným akcionárom a zároveň využívať výhody verejného trhu. Tento model funguje v strednej Európe už desaťročia.
Slovensko dnes vedie diskusie o produktivite, efektívnosti štátneho majetku a rozvoji kapitálového trhu. Model, o ktorom sa u nás hovorí najmä v teoretickej rovine, funguje niekoľko kilometrov za našimi hranicami už dvadsať rokov.
Rakúsko ukázalo, že štátna firma môže fungovať na burze bez toho, aby štát stratil kontrolu nad strategickým podnikom.
Slovensko sa zatiaľ vydalo inou cestou.
Otázka je, prečo sme sa o to ešte ani nepokúsili.
